Sociálny poriadok určuje základnú myšlienku usporiadanosti sociálneho jednania v rámci systému. Je založený na všeobecných teóriách a vo svojej podstate určuje to, čo robí spoločnosť "normálnou".
Sociálnu zmenu je možné charakterizovať ako dynamický protiklad ku všetkému statickému. V sociálnej praxi ide o zmeny mechanizmov, premeny v spoločnosti, zmeny sociálnej kultúry, vývoj, evolúciu či politickú organizáciu.
Hlavnými zástancami sociálneho poriadku boli Thomas Hobbes, Jean Jacque Rousseau alebo August Comte.